(1)

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov v Únii, ako sa stanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zahŕňa dodržiavanie hlavných zásad, ktorými sú stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľná platobná bilancia.

(2)

Pakt stability a rastu, ktorý pôvodne pozostával z nariadení Rady (ES) č. 1466/97 (3) a (ES) č. 1467/97 (4) a uznesenia Európskej rady zo 17. júna 1997 (5), je založený na cieli, ktorým sú zdravé a udržateľné verejné financie ako prostriedok posilnenia podmienok pre cenovú stabilitu a silný, udržateľný a inkluzívny rast opierajúci sa o finančnú stabilitu, čím sa podporuje dosahovanie cieľov Únie v oblasti udržateľného rastu a zamestnanosti.

(3)

Rámec fiškálneho riadenia je súčasťou európskeho semestra, ktorý zahŕňa aj koordináciu všeobecnejších hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a dohľad nad nimi v súlade s článkami 121 a 148 ZFEÚ vrátane Európskeho piliera sociálnych práv a súvisiacich odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

(4)

Zapojenie národných parlamentov, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a iných relevantných zainteresovaných strán do európskeho semestra má zásadný význam pre to, aby sa zabezpečila zodpovednosť členských štátov za hospodársku a fiškálnu politiku, ako aj transparentná a inkluzívna tvorba politík.

(5)

Rámec správy hospodárskych záležitostí Únie by sa mal prispôsobiť tak, aby lepšie zohľadňoval zvýšenú rôznorodosť fiškálnych pozícií, verejného dlhu a hospodárskych výziev, ako aj iných zraniteľných miest členských štátov. Dôrazná reakcia na pandémiu ochorenia COVID-19 v príslušných oblastiach politiky sa ukázala ako vysoko účinná pri zmierňovaní hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy spôsobenej touto pandémiou, ale mala za následok značné zvýšenie dlhového pomeru verejného aj súkromného sektora, čím sa zdôraznil význam znižovania tohto dlhového pomeru a deficitov na obozretnú úroveň, a to postupným, realistickým a udržateľným spôsobom, ktorým sa podporuje rast a zabezpečuje priestor pre proticyklické politiky a riešenie makroekonomických nerovnováh, pričom je potrebné venovať náležitú pozornosť aj cieľom v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti. Zároveň by sa mal upraviť rámec správy hospodárskych záležitostí Únie tak, aby pomohol riešiť strednodobé a dlhodobé výzvy, ktorým Únia čelí, ako je dosiahnutie spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie vrátane klimatických cieľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6), zaistenie energetickej bezpečnosti, podpora otvorenej strategickej autonómie, riešenie demografických zmien, posilňovanie sociálnej a hospodárskej odolnosti a udržateľnej konvergencie a implementácia Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu, pričom to všetko si v nadchádzajúcich rokoch vyžaduje reformy a udržateľnú vysokú úroveň investícií.

(6)

Prostredníctvom rámca správy hospodárskych záležitostí Únie by sa mali podporovať zdravé a udržateľné verejné financie a udržateľný a inkluzívny rast, a preto by sa malo rozlišovať medzi členskými štátmi tak, že sa zohľadnia ich výzvy v oblasti verejného dlhu a hospodárske výzvy a že sa jednotlivým krajinám umožnia špecifické viacročné fiškálne trajektórie, pričom sa zabezpečí účinný mnohostranný dohľad a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania.

(7)

Na dosiahnutie hlavných cieľov reformy rámca správy hospodárskych záležitostí stanovených v tomto nariadení, ako aj na riešenie súčasných a budúcich priorít Únie je potrebné zabezpečenie primeranej úrovne verejných investícií. Vykonávanie finančných nástrojov v rámci fondov politiky súdržnosti, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (7), Európsky sociálny fond plus (ESF + ) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (8) a Fond na spravodlivú transformáciu (FST) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (9), v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (10) alebo v rámci európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2020/672 (11), by mohlo poskytnúť poznatky na zlepšenie účinnosti a efektívnosti investičných politík a politík zamestnanosti a pre akýkoľvek investičný nástroj Únie, ktorý rieši spoločné priority Únie.

(8)

V rámci postupu mnohostranného dohľadu stanoveného v článku 121 ods. 2, 3 a 4 a článku 148 ods. 4 ZFEÚ by sa mal monitorovať celý rozsah vývoja v oblasti hospodárstva a zamestnanosti v každom členskom štáte a v Únii ako celku. To zahŕňa zisťovanie makroekonomických nerovnováh a prevenciu a nápravu nadmerných nerovnováh, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 (12) a (EÚ) č. 1176/2011 (13). Na monitorovanie takéhoto hospodárskeho vývoja a vývoja v oblasti zamestnanosti by členské štáty mali predkladať informácie vo forme strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov na obdobie štyroch alebo piatich rokov v závislosti od bežnej dĺžky legislatívneho obdobia dotknutého členského štátu. Ako súčasť integrovanej analýzy vývoja v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti vykonávanej v kontexte európskeho semestra Komisia posudzuje riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v členských štátoch a monitoruje pokrok pri vykonávaní zásad Európskeho piliera sociálnych práv na základe sociálneho prehľadu a zásad rámca sociálnej konvergencie.

(9)

Mali by sa stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu, predkladania, posudzovania, schvaľovania a monitorovania národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov s cieľom podporiť zdravé a udržateľné verejné financie a udržateľný a inkluzívny rast v členských štátoch, ako aj odolnosť prostredníctvom reforiem a investícií vrátane tých, ktoré prispievajú k spoločným prioritám Únie, a zabrániť vzniku nadmerných deficitov verejných financií.

(10)

Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány by mali spájať fiškálnu politiku, štrukturálne reformy a investície každého členského štátu. Tieto plány by mali byť základom rámca správy hospodárskych záležitostí Únie. Každý členský štát by mal predložiť národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, v ktorom sa stanoví jeho fiškálna trajektória spolu s prioritnými verejnými investíciami a reformami, ktorými sa spoločne zabezpečí nepretržité a postupné znižovanie dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, pričom sa zabráni procyklickej fiškálnej politike. Plány by mali zahŕňať aj širšie reformy a investície, a to aj v súvislosti so spoločnými prioritami Únie, konkrétne so zelenou transformáciou vrátane Európskej zelenej dohody a prechodu na klimatickú neutralitu do roku 2050, v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 a prostredníctvom vykonávania národných energetických a klimatických plánov predložených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (14), digitálnej transformácie vrátane politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (15), sociálnej a hospodárskej odolnosti a vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv vrátane súvisiacich cieľov v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030, energetickej bezpečnosti a prípadne budovania obranných spôsobilostí vrátane Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu alebo následných aktov Únie relevantných pre tieto priority. Počas obdobia fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (16) by sa pri vypracovávaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov mali riadne zohľadniť záväzky prijaté v národných plánoch obnovy a odolnosti.

(11)

S európskym semestrom sú zosynchronizované aj fondy politiky súdržnosti. Pri vypracúvaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by sa mali riadne zohľadniť aj reformy a investície v rámci týchto fondov, keďže predstavujú dlhodobú investičnú politiku rozpočtu Únie, aby sa zabezpečila konzistentnosť a vo vhodných prípadoch komplementarita.

(12)

Predloženiu národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu by mal predchádzať technický dialóg s Komisiou, aby sa zabezpečil súlad s týmto nariadením. Zhrnutie tohto technického dialógu by mala Komisia zahrnúť do svojho posúdenia národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov. Na základe odporúčania Komisie by Rada mala prijať odporúčanie, v ktorom stanoví trajektóriu vývoja čistých výdavkov, a vo vhodných prípadoch schváliť reformy a investície, ktoré sú základom možného predĺženia obdobia úprav.

(13)

V snahe zjednodušiť fiškálny rámec Únie a zvýšiť transparentnosť by ako základ pre stanovenie fiškálnej trajektórie a uskutočňovanie ročného fiškálneho dohľadu pre každý členský štát mal slúžiť jediný operačný ukazovateľ založený na udržateľnosti dlhovej služby. Tento jediný operačný ukazovateľ by mal byť založený na čistých primárnych výdavkoch financovaných z vnútroštátnych zdrojov, t. j.: výdavkoch verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení, výdavkov na programy Únie plne kryté príjmami z fondov Únie, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných Úniou, ako aj cyklických prvkov výdavkov na dávky v nezamestnanosti. V súlade s usmerňujúcimi zásadami, ktoré Komisia používa na klasifikáciu transakcií ako jednorazových a iných dočasných opatrení, by sa tieto jednorazové a iné dočasné opatrenia mali vylúčiť z ukazovateľa čistých výdavkov. Uvedený ukazovateľ, ktorý nie je ovplyvnený fungovaním automatických stabilizátorov a iných výkyvov výdavkov mimo priamej kontroly vlády, poskytuje priestor pre proticyklickú makroekonomickú stabilizáciu.

(14)

V rámci dialógu vedúceho k predloženiu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by Komisia mala zaslať členským štátom, ktorých verejný dlh presahuje referenčnú hodnotu 60 % HDP alebo ktorých deficit verejných financií presahuje referenčnú hodnotu 3 % HDP, ako sa stanovuje v článku 126 ods. 2 ZFEÚ v spojení s Protokolom (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii (Zmluve o EÚ) a ZFEÚ (ďalej len „protokol (č. 12)“) referenčnú trajektóriu vzťahujúcu sa na obdobie úprav v trvaní štyroch rokov a jej možné predĺženie najviac o tri roky. Táto trajektória by mala byť založená na riziku, špecifická pre jednotlivé krajiny a založená na udržateľnosti dlhovej služby, aby sa zabezpečil prístup orientovaný viac na budúcnosť a prispôsobený súčasným aj budúcim výzvam.

(15)

Na žiadosť členského štátu, ktorého verejný dlh nepresahuje 60 % HDP a deficit verejných financií nepresahuje 3 % HDP, by Komisia mala tomuto členskému štátu zašle usmernenie vo forme technických informácií.

(16)

Počas jedného mesiaca pred uplynutím lehoty Komisie na zaslanie referenčnej trajektórie alebo technických informácií členskému štátu, by mal mať tento členský štát možnosť požiadať o výmenu informácií s Komisiou na technickej úrovni. Táto výmena informácií na technickej úrovni by mala byť príležitosťou na diskusiu o najnovších dostupných štatistických informáciách a o hospodárskom a fiškálnom výhľade dotknutého členského štátu a zároveň by sa ňou malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi.

(17)

Rámec mnohostranného rozpočtového dohľadu Únie je založený na štatistických údajoch poskytnutých Eurostatom, ktorý je v mene Komisie zodpovedný za zabezpečenie kvality fiškálnych údajov zostavených v súlade s Európskym systémom národných a regionálnych účtov. Eurostat má vytvoriť rámec pre vykazovanie štatistických údajov členských štátov o vnútroštátnom spolufinancovaní programov financovaných Úniou, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia a ktoré v súčasnosti Eurostat nezbiera. Kým sa nevytvorí rámec pre zbieranie a poskytovanie takýchto údajov, členským štátom by sa malo umožniť využívať odhady. Formát, rozsah, frekvenciu a načasovanie poskytovania takýchto údajov členskými štátmi určia príslušné štatistické orgány Únie.

(18)

Referenčnou trajektóriou by sa malo zabezpečiť, aby mal verejný dlh na konci obdobia úprav hodnoverne klesajúcu trajektóriu alebo aby zostal na obozretnej úrovni, a to aj v prípade nepriaznivých scenárov. Okrem toho by sa ňou malo zabezpečiť, aby sa deficit verejných financií znížil a udržal pod úrovňou 3 % HDP, pričom by sa malo zohľadniť, že členské štáty by mohli čeliť po skončení obdobia úprav dodatočným nákladom, ako sú náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva. Napokon by sa ňou mal zabezpečiť aj súlad s nápravnou trajektóriou podľa nariadenia Rady (ES) č. 1467/97.

(19)

Na to, aby sa zlepšila predvídateľnosť výsledkov rámca mnohostranného rozpočtového dohľadu Únie a posilnilo rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, by mala byť referenčná trajektória vopred v súlade s ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby. Uvedeným ochranným opatrením by sa malo vo fáze navrhovania národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov zabezpečiť, aby sa predpokladaný pomer verejného dlhu k HDP znižoval o určitý minimálny ročný priemer. Fungovala by ako minimálna požiadavka pre úsilie, ktoré je základom referenčnej trajektórie a trajektórie vývoja čistých výdavkov. Vzhľadom na osobitné zloženie nesplateného verejného dlhu Grécka dosiahne značná suma odložených úrokových platieb splatnosť v roku 2033. Súvisiace výnimočné zvýšenie pomeru verejného dlhu k HDP v prípade Grécka by sa preto nemalo brať do úvahy pri uplatňovaní ochranného opatrenia týkajúceho sa udržateľnosti dlhovej služby.

(20)

Očakáva sa, že požiadavky na referenčnú trajektóriu založené na riziku postačia na zníženie úrovne deficitu verejných financií výrazne pod referenčnú hodnotu 3 % HDP. Aby sa však rámec mnohostranného rozpočtového dohľadu stal odolnejším voči neistému vývoju makrofiškálnych premenných, mala by sa v rámci referenčnej trajektórie stanoviť aj spoločná rezerva odolnosti vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu stanovenej v článku 126 ods. 2 ZFEÚ v spojení s protokolom (č. 12) alebo konvergencia smerom k referenčnej hodnote deficitu. Uvedeným spoločným ochranným opatrením týkajúcim sa odolnosti by sa malo zabezpečiť vytváranie fiškálnych rezerv pre nepriaznivé okolnosti a otrasy, a tak uľahčiť vykonávanie proticyklických politík vo fiškálnom rámci Únie.

(21)

V prvom kole národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by mala byť hodnovernosť poklesu verejného dlhu v strednodobom horizonte založená na metodike opísanej v Monitore udržateľnosti dlhovej služby 2023 vypracovanom Komisiou. Pracovná skupina pre analýzu udržateľnosti dlhovej služby by mala preskúmať možné metodické zlepšenia, a to aj pokiaľ ide o východiskové predpoklady. Uvedenú pracovnú skupinu by mali tvoriť odborníci z členských štátov, Komisie a Európskej centrálnej banky. Ako pozorovateľov by táto pracovná skupina mala prizvať zástupcov Európskej fiškálnej rady a Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Príslušný výbor Európskeho parlamentu by mal mať možnosť vyzvať Komisiu, aby svoju metodiku predložila v rámci hospodárskeho dialógu stanoveného týmto nariadením.

(22)

S cieľom posúdiť, či sú na konci štvorročného alebo päťročného vykonávacieho obdobia národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu potrebné ďalšie úpravy, by Komisia mala prehodnotiť situáciu a predložiť novú referenčnú trajektóriu, ak je verejný dlh členského štátu stále nad úrovňou 60 % HDP alebo ak je jeho deficit verejných financií vyšší než 3 % HDP.

(23)

V každom národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne by sa mal uviesť jeho status v kontexte vnútroštátnych postupov, najmä to, či bol plán predložený národnému parlamentu a či ho parlament schválil. V národnom strednodobom fiškálno-štrukturálnom pláne by sa malo takisto uviesť, či mal národný parlament príležitosť prediskutovať odporúčanie Rady týkajúce sa predchádzajúceho plánu a prípadne akékoľvek iné odporúčanie alebo rozhodnutie Rady alebo akékoľvek varovanie Komisie. Ak je k dispozícii stanovisko nezávislej fiškálnej inštitúcie zriadenej v súlade so smernicou Rady 2011/85/EÚ (17), malo by sa pripojiť k národnému strednodobému fiškálno-štrukturálnemu plánu predloženému Komisii. Pred predložením druhého a ďalšieho národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu by mal každý členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom uskutočniť konzultácie so sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami. Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán by mal zahŕňať informácie o konzultáciách s národnými parlamentmi a o uvedenom procese konzultácií. Vzhľadom na prísnejší harmonogram, ktorý sa predpokladá pre prípravu prvej série národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by členské štáty mohli uskutočniť konzultácie s primeranými lehotami v období pred jeho začatím.

(24)

V prípade novovymenovanej vlády by členský štát mal mať možnosť predložiť Komisii revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán. Ak vykonávaniu národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu bránia objektívne okolnosti, členský štát by mal mať možnosť požiadať o predloženie revidovaného plánu Komisii najneskôr 12 mesiacov pred koncom aktuálneho plánu.

(25)

Ak členské štáty vo svojich národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch pracujú s predpokladmi, ktoré sa líšia od rámca strednodobej projekcie verejného dlhu, mali by tieto rozdiely v technickom dialógu a vo svojich národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch transparentne a na základe spoľahlivých ekonomických argumentov vysvetliť a riadne odôvodniť.

(26)

Ak sa Rada domnieva, že revidovaný národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán členského štátu nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, mala by spravidla odporučiť pôvodnú referenčnú trajektóriu, ktorú Komisia predtým zaslala ako trajektóriu vývoja čistých výdavkov.

(27)

V záujme umožnenia riadnej interakcie medzi spoločným rámcom Únie a vnútroštátnymi rozpočtovými rámcami by Komisia mala pri svojom posudzovaní súladu členských štátov s ich príslušnou trajektóriou vývoja čistých výdavkov stanovenou Radou vychádzať len z vývoja čistých výdavkov. Ak sa to vyžaduje v príslušných vnútroštátnych rozpočtových rámcoch, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť svoje vnútroštátne rozpočtové ciele na základe iného ukazovateľa, napríklad štrukturálneho salda.

(28)

Komisia by mala v posúdení národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov preskúmať najmä hodnovernosť makroekonomických a fiškálnych predpokladov, pokiaľ sa odlišujú od predpokladov, z ktorých vychádza referenčná trajektória. Najmä projekcie dlhu pri nezmenených politikách, ktoré sa majú zahrnúť do plánu, by mali byť porovnateľné s projekciami Komisie.

(29)

V snahe zabezpečiť realizáciu národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov by Komisia a Rada mali na základe výročných správ o pokroku predkladaných členskými štátmi a v súlade s článkami 121 a 148 ZFEÚ monitorovať reformy a investície zahrnuté do týchto plánov v rámci európskeho semestra. Na tento účel by sa mali zapojiť do hospodárskeho dialógu s Európskym parlamentom.

(30)

V záujme zvýšenia transparentnosti a osvojenia si prijímaných rozhodnutí a zodpovednosti za ne by mal byť do európskeho semestra pravidelne a štruktúrovane riadne zapojený Európsky parlament. Predseda Rady a Komisia by mali Európsky parlament pravidelne informovať o výsledkoch mnohostranného dohľadu podľa tohto nariadenia. Informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súvislosti s týmto nariadením, by mala Komisia pripraviť a zaslať Rade a bez zbytočného odkladu by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu.

(31)

V záujme zabezpečenia pozvoľnejšieho znižovania dlhu možno obdobie úprav predĺžiť najviac o tri roky, ak je národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán členského štátu podporený súborom overiteľných a časovo ohraničených reforiem a investícií, ktoré ako celok všeobecne posilňujú rast a odolnosť; podporujú fiškálnu udržateľnosť; riešia spoločné priority Únie; riešia príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, vo vhodných prípadoch vrátane odporúčaní vydaných v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ako aj investičné priority pre jednotlivé krajiny bez toho, aby to viedlo k zníženiu úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas obdobia trvania plánu v porovnaní so strednodobou úrovňou pred začiatkom plánu, a to s ohľadom na rozsah a závažnosť osobitných výziev, ktorým daná krajina čelí.

(32)

Súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav, by mal byť v súlade so záväzkami uvedenými v schválenom pláne obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu počas obdobia fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a v partnerskej dohode dojednanej na základe viacročného finančného rámca. Ak plány obnovy a odolnosti zahŕňajú ambiciózne reformy a investície, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast a fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte, mali by sa na účely prvých národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov považovať za plány, ktoré spĺňajú požiadavky na predĺženie obdobia úprav.

(33)

Súbor reforiem a investícií predložený v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by sa mal zosúladiť so spoločnými prioritami Únie, medzi ktoré patrí dosiahnutie: spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie vrátane súladu s klimatickými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119; sociálnej a hospodárskej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv; energetickej bezpečnosti, a v prípade potreby budovania obranných spôsobilostí. Komisia by vo svojom hodnotení národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov mala týmto prioritám venovať osobitnú pozornosť. Tento súbor reforiem a investícií by mal byť zároveň v súlade s uskutočňovaním národných stratégií stanovených dotknutým členským štátom na účely riešenia týchto priorít Únie.

(34)

Na účely presadzovania stratégií fiškálnej konsolidácie podporujúcich rast by sa mal vplyv reforiem a investícií po ich vykonaní v rámci národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov riadne zohľadniť pri navrhovaní následných plánov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na fiškálnu udržateľnosť prostredníctvom budúcich verejných príjmov, výdavkov a potenciálneho rastu, ako aj prínosu k spoločným prioritám Únie, a to na základe spoľahlivých ekonomických dôkazov založených na údajoch.

(35)

Ak členský štát v stanovenej lehote uspokojivo nezrealizuje časovo ohraničený súbor reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre pozvoľnejšiu trajektóriu vývoja čistých výdavkov stanovenú Radou, malo by sa umožniť Rade, aby na odporúčanie Komisie odporučila skrátenie predĺženia obdobia úprav, t. j. zintenzívnenie ročného úsilia o úpravu, pokiaľ neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by bránili dodržaniu pôvodnej lehoty.

(36)

Komisia by mala zriadiť pre každý členský štát kontrolný účet s cieľom sledovať ročné a kumulatívne vzostupné alebo zostupné odchýlky pozorovaných čistých výdavkov od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou. Odchýlky by sa na tento kontrolný účet by sa nemali zaznamenávať, kým sú aktivované únikové doložky. V zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 by Komisia pri príprave správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ mala ako relevantné faktory zohľadniť pokrok pri vykonávaní reforiem a investícií, najmä vrátane politík na vykonávanie spoločnej stratégie Únie pre rast a zamestnanosť, a osobitne zohľadniť finančné príspevky na dosiahnutie spoločných priorít Únie stanovených v tomto nariadení.

(37)

Nezávislé fiškálne inštitúcie preukázali svoju schopnosť podporovať fiškálnu disciplínu a posilňovať dôveryhodnosť verejných financií členských štátov. V záujme posilnenia zodpovednosti členských štátov by sa mala v reformovanom rámci správy hospodárskych záležitostí Únie zachovať poradná úloha nezávislých fiškálnych inštitúcií s cieľom postupne budovať ich kapacity.

(38)

V rámci správy hospodárskych záležitostí Únie by mala významnejšiu poradnú úlohu zohrávať stála a nezávislejšia Európska fiškálna rada. Mala by naďalej hodnotiť vykonávanie Paktu stability a rastu, posudzovať výhľadové zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok a poskytovať poradenstvo Komisii a Rade, pričom by mala rešpektovať úlohu a právomoci Komisie stanovené v Zmluve o EÚ a ZFEÚ. Mala by sa zlepšiť jej nezávislosť a prístup k informáciám. V procese menovania predsedu a členov Európskej fiškálnej rady by sa malo konzultovať s Radou a Európskym parlamentom. V rámci tohto menovania by sa mala v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť primeraná geografická a rodová rovnováha.

(39)

Komisia by pri poskytovaní stanoviska k návrhom rozpočtových plánov predkladaným podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (18) mala posúdiť, či sú návrhy rozpočtových plánov v súlade s trajektóriami vývoja čistých výdavkov stanovenými Radou podľa tohto nariadenia.

(40)

V prípade veľkých otrasov v eurozóne alebo v celej Únii je potrebné mať všeobecnú únikovú doložku, aby bolo možné čeliť prudkému hospodárskemu poklesu v eurozóne alebo v celej Únii tým, že sa umožní odchýlka od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou za predpokladu, že takáto odchýlka zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Aktivovanie a predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky má byť predmetom odporúčania Rady, ktoré by sa Rada mala snažiť prijať do štyroch týždňov od odporúčania Komisie. Európska fiškálna rada by mala zaujať stanovisko k predĺženiu uplatňovania všeobecnej únikovej doložky.

(41)

Okrem všeobecnej únikovej doložky by mala existovať aj úniková doložka pre jednotlivé krajiny, aby sa umožnila odchýlka od trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenej Radou, ak výnimočné okolnosti, ako sú nepredvídateľné vonkajšie udalosti, ktoré sú mimo kontroly členského štátu, majú významný vplyv na verejné financie členského štátu a vyžadujú si proticyklické fiškálne opatrenia za predpokladu, že takáto odchýlka neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Aktivovanie a predĺženie uplatňovania únikových doložiek pre jednotlivé krajiny má byť predmetom odporúčania Rady, ktoré by sa mala Rada snažiť prijať do štyroch týždňov od odporúčania Komisie, pričom zohľadní žiadosť dotknutého členského štátu o aktiváciu alebo predĺženie uplatňovania únikovej doložky pre danú krajinu.

(42)

Toto nariadenie je spolu s nariadením Rady (EÚ) 2024/1264 (19) a smernicou Rady (EÚ) 2024/1265 (20) súčasťou jedného balíka. Týmito tromi legislatívnymi aktmi spoločne (ďalej spoločne len „reforma rámca správy hospodárskych záležitostí“) sa reformuje rámec správy hospodárskych záležitostí Únie tým, že sa do práva Únie začleňuje obsah hlavy III (rozpočtová dohoda) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (21) z 2. marca 2012 v súlade s článkom 16 uvedenej zmluvy. Vychádzajúc zo skúseností s vykonávaním Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii členskými štátmi sa v reforme rámca správy hospodárskych záležitostí zachováva strednodobá orientácia rozpočtovej dohody ako nástroj na dosiahnutie rozpočtovej disciplíny a podporu rastu. Táto reforma rámca správy hospodárskych záležitostí zahŕňa posilnený rozmer zameriavania sa na situáciu v jednotlivých krajinách, ktorý má za cieľ posilniť zodpovednosť členských štátov, a to aj zachovaním poradnej úlohy nezávislých fiškálnych inštitúcií, čo v podstate vychádza zo spoločných zásad rozpočtovej dohody týkajúcich sa vnútroštátnych fiškálnych korekčných mechanizmov, ktoré navrhla Komisia vo svojom oznámení z 20. júna 2012 v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. V tomto nariadení sa stanovuje analýza výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení na účely celkového posúdenia súladu požadovaného v rozpočtovej dohode. Podobne ako v rozpočtovej dohode sú dočasné odchýlky od strednodobého plánu povolené len za výnimočných okolností v súlade s týmto nariadením a v súlade s ustanoveniami o kontrolnom účte. Podobne ako pri rozpočtovej dohode by sa v prípade značných odchýlok od strednodobého plánu mali zaviesť opatrenia na nápravu týchto odchýlok počas vymedzeného obdobia. Reformou rámca správy hospodárskych záležitostí sa posilňuje fiškálny dohľad a postupy presadzovania pravidiel s cieľom plniť záväzok podporovať zdravé a udržateľné verejné financie a udržateľný a inkluzívny rast. Reformou rámca správy hospodárskych záležitostí sa teda zachovávajú základné ciele stanovené v rozpočtovej dohode, ktorými sú rozpočtová disciplína a udržateľnosť dlhu.

(43)

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a primerané monitorovanie tohto nariadenia by Komisia mala po vyžiadaní stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru poskytnúť včasné usmernenia týkajúce sa informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať vo svojich národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch a výročných správach o pokroku. Tieto usmernenia by sa mali zverejniť.

(44)

Mnohostranný dohľad by mal byť založený na vysokokvalitných a nezávislých štatistikách vypracovaných v súlade so zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (22).

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť účinnú koordináciu hospodárskych politík a mnohostranný rozpočtový dohľad, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov koordinácie a dohľadu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

Vzhľadom na existujúci termín v rámci Paktu stability a rastu, toto nariadenie by z dôvodu naliehavosti malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,